SLOVENSKÉ MÚZEUM AUTOMOBILOV: OTVORENIE V ROKU 2024

SLOVENSKÉ MÚZEUM AUTOMOBILOV má naplánované slávnostné otvorenie svojich priestorov pri príležitosti 111. výročia výroby prvého automobilu na Slovensku strojárom a konštruktérom Michalom Majerom.

Strojárovi Michalovi Majerovi a jeho konštruktérskemu dobovému skvostu bude venovaná stála expozícii v priestoroch nášho múzea. Návštevníci tu nájdu predmety a informácie, ktoré doposiaľ neboli prezentované na verejnosti. Veríme, že expozícia sa stane dôstojným miestom spomienok a inšpirácií na dôležitú osobnosť slovenských automobilových dejín a aj samotný automobil.

Zachovaná replika originálu fotografie majstra a jeho stroja, ktorá nás inšpirovala na začiatku našej cesty:

Oprava áut nebola hlavnou náplňou jeho práce, no keďže bol široko-ďaleko jediný odborník, tak servisoval auto aj bulharskému cárovi Coburgovi, keď pobýval v Uhorsku, či lepšie na Slovensku v kaštieli vo Svätom Antone.

V dielni pána M. Majera sa vyučilo dosť tovarišov strojníckeho povolania. Autor článku zo Slovenky uvádzal počet 53, no myslím si, že u takého vychyteného “profíka” to bolo určite viac.

Strojníka Majera z Psiar spomíname ale kvôli oveľa dôležitejšej veci a síce kvôli “PRVÉMU SLOVENSKÉMU AUTU”, ktoré “PÁN STROJNÍK” skonštruoval a vyrobil už v roku “1913”. Vo svojej zámočníckej dielni si naskicoval všetky potrebné náležitosti a pustil sa do výroby.

Čo ale bolo najdôležitejšie, šasi bolo odpružené listovými pérami, ktoré pri jazde vyludzovali charakteristický drnčavý zvuk. Každé koleso malo svoju listovú pružinu. Práve pre túto kulisu domorodci auto prezývali “Drndička”. Auto majiteľ používal na denné výjazdy, teda za vidna. Nakoľko za Rakúsko-Uhorska na vidieku neexistovali zrejme nijaké administratívne normy na jazdu s automobilmi, tak auto nemalo svetlá, no malo balónkovú húkačku na volante.

Konštruktér svoju Drndičku nejedenkrát vylepšoval. Evidentnej modernizácii podľahli hlavne kolesá. Tie drevené strojník Majer nahradil kolesami vlastnej výroby s drôteným výpletom. Ručná brzda na vonkajšej časti karosérie typická pre prvé automobilky sa odtiaľ presťahovala do interiéru a aby mohol šofér bezpečne jazdiť aj po tme, tak pribudlo osvetlenie a v neposlednom rade sa snažil zvýšiť aj výkon.

Základné informácie o prvom automobile vyrobenom na Slovensku, jeho vizuálnej podobe, výrobnom prostredí a majstrovi, ktorý ho zostrojil priblížime výberom z publikovaných článkov v časopisoch Permon, Slovenka a AUTO MOTO z roku 1948 takto:

Nikto, okrem domácich ale netušil, že tento “buta tóót” bol strojár, ktorý rozumel a plynule rozprával nielen po maďarsky, ale aj po nemecky. Bol to “Pán Strojár”, ktorý študoval v Budapešti a tam aj štúdiá ukončil skúškami na parné stroje. Už tam sa na neho spolužiaci pozerali zhora a čo znamená “Buta Tóót” sa dozvedeli po vyhlásení výsledkov zo skúšok. Strojár z Horných Uhier zo Slovenska z dedinky Psiare bol so svojimi výsledkami “o level vyššie” ako ostatní študenti.

Tento zručný opravár Michal Majer z dedinky Psiare, ktoré sú dnes súčasťou Hronského Beňadiku mal strojársku dielňu na tú dobu perfektne vybavenú.

Ako pohonnú jednotku zvolil pravdepodobne vidlicový dvojvalcový štvortaktný motor chladený vodou. Najsamprv si vyrobil drevené formy na jednotlivé súčiastky, ktoré mu odliali v Kachelmanových strojárňach vo Vyhniach. Šasi boli kovové a niesli drevenú kostru karosérie, ktorá bola oplechovaná. Kolesá boli najskôr s drevenými špicami. Koncepcia bola praotcom všetkých následne vyrábaných áut. Motor vpredu a pohon zadných kolies.

Riadenie bolo pravostranné a v tom období bolo bežné, že na šoférovej strane dvere neboli. Pravou rukou šofér ovládal rýchlostnú páku a do auta sa nastupovalo z ľavej strany malými dvierkami. Auto bolo len kupé a teda sedadlo bolo dvojmiestne vyplnené konským chlpmi potiahnuté kožou. Najskôr, ako som spomínal kupátko bolo vybavené drevenými kolesami, ale len zadné boli vybavené bubnovými brzdami.